V roku 2005 sa konal jubilejný 50. ročník najstaršieho a najdlhšieho splavu po Dunaji: "Tour International Danubien" (TID). Táto regata tradične začína koncom júna v nemeckom Ingolstadte na riečnom km 2455 a končí v Silistre, v Bulharsku na riečnom km 375, koncom augusta.

     V tomto jubilejnom roku, nemecký výbor TIDu zorganizoval "nultú" etapu od prameňa Dunaja s nalodením 13. júna v Doanueschingene, riečny km 2846. Tejto nultej etapy od prameňa Dunaja sa zúčastnilo cca 20 vodákov rôznych národností. Slovensko zastupovalo 5 vodákov, z  toho traja členovia nášho klubu. Michal Dukát, Anka Špitálska, Ivan alias Bubo, Štefan Kolenič a Peter Gašparík alias Kvako. (Kvako absolvoval splav celého Dunaja non-stop a skončil cca 15.9.05 pri Čiernom mori.

     Odjazd skupiny bol 11.6.05 z Bratislavy. V Ingolstadte sme prespali a pokračovali do Sigmaringenu. V campingu, na brehu potoka zvaného Dunaj, sme sa ubytovali na 5 dní. Každé ráno nás nemeckí priatelia vyviezli na jenotlivé úseky plavby. Dunaj tu tečie cez chránené oblasti  Čierneho lesa a Švábska. Pobyt na vode je tu prísne regulovaný. Niektoré úseky sa dajú plaviť len v  určené dni. Oficiálny prameň je v záhrade kaštiela v meste Donaueshingen. Miestny gróf nechal upraviť toto miesto a osadiť tabule s nadmorskou výškou "648 m nad morom", a vzdialenosťou od Č ierneho Mora 2 846 km. My sme sa nalodili asi 500 metrov pod ním. Etapa skončila na hati v  Imedingene na  riečnom  Km 2 755. Asi po ďaľších 2 km sa voda stratí vo vápencovom podloží. Tento úsek z  Fridlingenu sme išli na druhý deň peši cez  nádherne zakvitnuté údolie, ktoré bolo lemované bralami a stredom sa kľukatiacim potôčikom Dunaj.
Tretí deň sme sa naloďovali v Beurone, na riečnom Km 2715. Voda je tu kľudná, spomalená viacerými haťkami. Denne sme viac krát prenášali, alebo splavovali tieto hate. Etapa končila v Sigmaringene  za plotom kempu.   
Nádherný úsek bol v starom koryte pri Sheri. Vápencové podložie v tvare platní a trhlín v  nich tvorili krásne kaskády. Tento úsek cca 1,5 km sme museli ísť z polovice peši. S prázdnymi loďami to nebol problém, batožina išla autami. V mestečku Donauwurth nám večer robila divadlo rodinka bobrov cca 40 m od stanov. Zaujímavá bola aj etapa z Ulmu do Dilingenu, kde sme sa spúšťali samoobslužnými komorami vzdúvadiel. Klesanie bolo cca 6,5 metra.
Na tejto etape dlhej 48 km sme si to do večera zopakovali 8 krát. Do Ingolstadtu sme dorazili deň pred oficiálnym zahájením TIDu, kde už bolo pripravených na štart cca 350 vodákov.

Za tento nádherný zážitok sme vďační nemeckým priateľom, ktorí nám celý čas nezištne pomáhali a starali sa o nás ako o vlastnú rodinu.

Ahoj  Pišta Kolenič