Aký bol jubilejný 50. ročník splavu, ktorý počas svojej histórie ovplyvnil osudy mnohých rodín ?
Rok príprav bol výrazne poznačený touto skutočnosťou. Očakával sa vysoký počet vodákov, kde k už tradičným účastníkom pribudli aj tí, ktorí sa na TID-e objavovali iba sporadicky, prišli aj tí, ktorí o TID-e počuli iba z rozprávania.
 
Ako to už od roku 1968 býva zvykom koncom júna všetky cesty vodákov vedú do Ingolstadtu, kde si na malej p loche miestneho vodáckeho klubu rozbalia farebné stanové príbytky a zostávajúce hodiny venujú príprave svojich lodí na dlhú túru končiacu v bulharskej Silistre.

V poslednú júnovú nedeľu sa pokojná hladina Dunaja rozčerí zábermi stoviek vesiel a pádiel vodákov prakticky z celého sveta. 
Zaujímavosťou je, že niektoré z krajín, cez ktoré viedli dunajské kilometre už neexistujú, Vznikli štáty nové. I ba Dunaj viac menej stále tečie v tom istom koryte. Priehrady, trochu pribrzdili jeho rýchlosť, skrotili jeho silu, ale tok hodný svojho mena "veľtok", aj v tomto ročníku ukázal svoju silu. Vďaka vysokej hladine museli byť niektoré etapy zmenené alebo aj zrušené.
Rovnako moje kroky viedli do cca 700 km vzdialeného Ingolstadtu. Zúčastnil som sa slávnostného otvorenia jubilejného ročníka, ktoré vyznelo trochu rozpačito, možno mnohí očakávali viac ako mohli a aj samotní nemeckí organizátori chceli zvládnuť. Ale splav nie je o zasadnutiach a oslavách, ale o priateľskej atmosfére, ktorá na vode a táboriskách vládne a ona je tým, čo vodákov rok čo rok úspešne vábi sadnúť si do úzkej lode a pustiť sa v ústrety stovkám kilometrov.

Fotografie sú z jednej z najkrajších častí Dunaja a to z oblasti Kelhaim, kde sa Dunaj stáča okolo kláštora Klostenburg a zarezáva sa do skalnatého kaňona.

Peter