Pri občasných stretnutiach s vodákmi zo susedných lodeníc a plánoch na dovolenku, padol návrh od Janka Gazdu na splav bulharských riek. Jedinú informáciu mal o rieke Struma, okolo ktorej cestovali pri predchádzajúcich cestách do Grécka. Po dlhąom prehováraní ukecal na túto výpravu do neznáma 7 vodákov. Ihneď po potvrdení účasti sa vąak ujal zodpovedne kapitánskeho miesta a začal zháňa» informácie, kilometráľe a kontakty. Pri splavoch stredoeurópskych riek, nie je ľiadny problém s informáciami. Pozriem internet a o chvíµu viem čo ma čaká. Balkán je vąak balkán, informácie minimálne, kilometráľe ľiadne a obtiaľnos» len z počutia. A tak sa naąa akcia stáva skoro expedičnou.

Vyráľame v polovici apríla 2004 v zloľení: Vedúci Jano Gazda, slovenský Bulhar, a Zuza jediná odváľna ľena, medzi toµkou zberbou, vąetci z BAZky. Ąubo a Riąo, dvaja vodáci z Kysúc a naąu lodenicu zastupovali Vlado ®iaran a Milan. Výpravu dopĺňala Barborka, naąe prepravné vozidlo Volkswagen Transporter a Pongratz, vlek na lodičky.
Cesta cez Maďarsko prebehla takmer bez problémov, aľ na malý incident s maďarskou políciou, ktorej udatných muľov sme skoro zrazili. Prepúą»ajú nás vąak bez ujmy na peňaľenke. Na maďarsko-srbských hraniciach kupodivu nič neplatíme. Za to diaµnice, občas cesty-necesty, tie nás čosi stoja. Doráľame do Sofie, kde sme pohostení v rodine náąho bulhara. Po chviµke vąak vyráľame ďalej na juh do pohoria Rila a Pirin. Na večer nadväzujeme telefonický kontakt s bulharskými vodákmi.
Večer, po chvíli dezorientácie pri Rilskej rieke a v úµaku, ľe má málo vody, sa stretávame s naąimi kamarátmi: Nikim, Chachim, Petkom a Milenom. Naąa domnienka, ľe Rilská rieka nemá vodu, je vąak mylná. Bulhari majú na riekach často VEC- i (Vodne Elektro Centrály) a tie s vodným stavom narobia dobrý chaos medzi jednotlivými úsekmi. Niekde rieku vycucajú, inde ju pustia a zase dokola, chytajú a cucajú...Takľe na rôznych úsekoch môľe by» rôzny stav vody. Ráno sa presúvame hore prúdom na Rilský Manastyr. Pod kláątorom, pri sútoku Ilijnej Reky a Rilskej Reky, sadáme na vodu. Pekná voda na rozjazdenie. Obtiaľnos» dosahuje tak WW 2-3, moľno jedno-dve miesta máličko »aľąie ( WW 3+, 4- ). Rieka má pomerne sluąný spád. Nebezpečenstvo predstavujú spadnuté stromy, ktoré môľu pribudnú» zo dňa na deň a jedna nesplavná ha». Tábori» odchádzame nazad na sútok. Je tu pekný prístreąok s kozubom a lavičkami. Takéto "hogofogo" nemajú ani v rakúsku na Salzi.
Nasledujúci deň splavujeme Ilijnú Reku a znova Rilsku Reku, ten istý úsek zo včerająka. Janko Gazda si eąte pridáva jeden úsek s bulharmi o obtieľnosti WW 4+ aľ 5-. Kaľdopádne to má sluąný spád, neprehµadné skoky či stupne. Idú teda po dvoch a navzájom sa istia. Celý úsek trval cca 2 hodiny. Ďaląí deň je na programe a v dosahu Blagoevgradská Bystrica.
Začíname asi 100 m pod sútokom so Slavovou rekou. Sadáme na peknú rýchlu vodu WW 3, 3+. Čo taji», naskáčeme tam ako Nemci do krytu a obrovskou rýchlos»ou mizneme za prvou zátačkou. Na prvom kilometri je obtiaľnos» WW 3+ aľ, 4-, značný spád a závaly zo stromov. Neskôr obtiaľnos» klesá, no krátko pred koncom zase stúpne na WW 3 aľ 3+. Pred Blagoevgradom sa začínajú hate. Poslednú pred mestom prenáąame vµavo a na nej aj končíme. Nebezpečenstvo predstavuje značný spád, nízke lávky a spadnuté stromy. Pozor! Pred Blagoevgradom, pod cestným mostom môľe by» natiahnutý ostnatý drôt, či pletivo - je tam totiľ rezidencia nejakého papaláąa (bulharskí vodáci vąak pravidelne drôty strihajú). Na konci stretávame nemecký pár Tomasa a Kristin, ktorí sa pridávajú k bulharsko-slovenskej vodáckej svorke. Keďľe od náąho príchodu nám počasie moc neľičí, Niky nás berie do Báni - termálneho kúpelu vysoko do kopcov zohria» si kosti. Je tam aj ubytovanie. Berieme si pivko do báne a krochkáme si tam ako prasiatka. Večer sa zahus»ujeme na izbách, lebo prichádza skupina ôsmich Talianov-kajakárov s albánskym ąoférom a naąa vodácka zmeska sa rozrastá.
Ďaląí deň splavujeme rieku Mesta. Zaujímavá je skôr krajinársky, skalnými útvarmi. Keď sa prizrieme bliľąie, aľ taká zaujímavá nie je, brehy a stromy na brehu sú oveąané odpadom. Kým nás ąoféri vyzdvihnú - a hlavne nájdu - pijeme rakiju na sekeru - celú flaąu. Nie sme vąak alkoholici, len je trochu chladno v neoprénoch. A uľ vonkoncom nie je pravda, ľe ąportovci pijú, to len niektorí alkoholici ąportujú. Večer sa presúvame zase k báni, ale tentokrát staviame stany.
Veµmi milo sa zachoval bača z neďalekého koąiara. Asi preto, ľe jeho psy celú noc stráľili nielen jeho ovce, ale aj nás, a to za neustáleho brechotu a zavýjania, tak nám doniesol cca 1 kg ovčieho syra a1/2 litra rakije.
Po µahąej vode by to chcelo zase pritvrdi», a tak ideme na Vlachinsku Reku. Bulharský popis udáva obtiaľnos» WW 4, 5, 5+. Úsek končí ąiestimi či siedmimi vodopádmi vysokými okolo troch metrov. Rieka sa začína pomerne sluąným spádom. Občas vystupujeme a prezeráme zloľitejąie miesta, aľ kým prídeme k onomu miestu, odkiaµ niet úniku. Prvojazdcovi Jankovi sa riadne búril ľalúdok. Nuľ, nebolo to jednoduché - skoči» prvý vodopád! Medzi druhým a tretím vodopádom je lagúnka, ktorá odteká a nedá sa výstúpi». Kým druhý vodopád je dobre vidie», tretí je za rohom, a nevidno, do čoho sa ide. Tretí z vodopádov bol dvojitý. Najprv poldruhametrový skok, bazén na dĺľku lode a potom druhý skok, asi dva a pol, aľ trojmetrový. Naą»astie, väčąina bola mierne ąikmá, a nie kolmá. Horąie bolo, ľe do väčąiny vodopádov sa skákalo naslepo, reálny pohµad na situáciu sa naskytol aľ na hrane. Prenáąa» sa nedajú a ani ústup z rieky nie je moľný. Aj prezretie skokov si vyľaduje doslova horolezecké aktivity. Veµký problém by mohol predstavova» spadnutý strom vo vodopáde. Sme ateisti, ale modlili sme sa, aby sme v niektorom nenaąli raľniči z Talianov napichaných na spadnutom strome, ktorí iąli pred nami. Ani Bulhari deň predtým nepreąli jednoducho.  Po úspeąnom zvládnutí vodopádov sme vlastne na dne doliny a chceme sa doplavi» aľ do rieky Struma. Bol to vąak prvý blbý nápad naąej expedície, nakoµko vodu z rieky nám ukradli záhradkári rôznymi ha»kami a kanálikmi a mi si udierame zadky o mokré kamene. Auto na brehu sa nám zdá spasením a vykúpením z toho utrpenia. Mne osobne to vąak dojem z tejto »aľkej, ale nádhernej rieky nepokazilo. Večer kempujeme zase pri báni v stane.
Posledný deň nám ostáva uľ len jediná moľnos» v tejto oblasti vzhµadom na vodné stavy - Struma a jej Kresnenský prielom. Bulhari tvrdia, ľe toµko plastových lodí eąte na tejto vode nikdy nebolo. Hotové internacionale wildwasser woche - 3 ks Bulharov bez náąho, 2 ks Nemcov, 8 ks Talianov, 5 ks Slovákov, z toho jeden Maďar. Je pomerne veµká voda a rieka nemá výnimočne charakter Bystrice, ale je to riadna vodnatá, teda mierne rozvodnená rieka. Obtiaľnos» sa udáva od WW 2 do 4, v prielome moľno 5. Obetaví Taliani sa ponúkli zavari» dve diery zo ątyroch na Janovej lodi, ktoré získal asi pri tých mokrých kameňoch predoąlý deň. Kµudnejąie úseky na vode sú prestriedané krátkymi peknými perejkami. Prielom predstavuje cca 300 metrovú perej s významným spádom, kameňmi a pri tomto vysokom stave vody aj s veµkými vlnami a valcami, ktorým kraµuje posledný veµký valec cez dve tretiny rieky. Dá sa to, ibaľe vodák nesmie spravi» chybu. Neriskujeme to a vystupujeme kúsok nad touto perejou.
Koniec. Suąíme a balíme. Zajtra plánujeme len krátke KPČ - kultúrno poznávacia činnos» a odchod domov. Dnes navątevujeme eąte Melnik, malé mesto pri gréckych hraniciach ukryté v pieskovcovom údolí, s typickou bulharskou architektúrou. Kupujeme víno - veµa vína. Nocujeme opä» na známom táborisku na sútoku Ilijnej a Rilskej reky. Ráno navątevujeme hrob Ivana Rilského a kláątor Rilský manastyr. Míňame posledné drobné nákupmi a »aháme domov. Skúąame to cez Rumunsko, kompou cez Dunaj. Nech si aj naąa Barborka (auto) niečo splaví. Napodiv rumunskú hranicu prechádzame bez problémov, len to trochu trvá. Nuľ, čo doda»? Rumunsko - druhý blbý nápad zájazdu. ... a nebolo to ani lacnejąie, a rýchlejąie uľ vonkoncom nie. S ohromnou rados»ou prekračujeme posledné hranice v Komárne. Vąade dobre, doma naj.
Čo doda» na záver? Čo sa týka krajiny, prírody, vody a hôr, táto krajina má určite čo ponúknu». Chce to len trocha dobrodruľného ducha, stačí veµmi málo - ą»astie na počasie a vodu. Pokiaµ ide o cestovanie ide miestami dos» o nervy, hlavne o ąoférove, ktorý miluje svoje auto. Treba vąak prizna», ľe Európska únia sa buchla po vačku a miestami im kúpila aj kúsok rovných a nehrkotajúcich ciest. Ak vąak uvaľujete o návąteve Bulharska, treba sa poponáhµa», kým túto krajinu nepohltí odpad, ąpina a skládky odpadu, ktoré sú vąade, kde ich ani nečakáte, ani netuąíte. Beľným zjavom, a aj na cestách, sú kozy, ovce, somáriky, kone a túlavé psy. Moľno, ľe to vąak uľ akosi patrí k tejto krajine. Bulharskí vodáci sú fajn chlapíci a par»áci. Je ich len zopár, čo jazdia divokú vodu a vąetci sa navzájom poznajú.