Vogalonga - Jedna z mála akcií, kedy sa aj beľný vodák - turista môľe plavi» po známych kanáloch Benátok a úzkych kanálikoch, ktoré sú a zostanú pre beľného návątevníka neznáme. Túto moľnos» vyuľila aj asi 15 členná skupinka z náąho klubu. Hlavný cieµ bol jasný. Spoznáva» po dva dni čarovné zákutia Benátok z iného pohµadu a v nedeµu sa zúčastni» podujatia, počas ktorého sa vodáci rovnakej krvnej skupiny zhromaľdia na vodnej ploche "Bacino di San Marco", aby sa po výstrele z dela pustili na 30 kilometrovú pú» v slaných vodách Stredozemného mora. Jedinou podmienkou účasti je plavidlo, ktorého hybnou silou je µudská sila. Kajaky, kánoe, veslice či gondoly, rôzneho tvaru a farieb. Vogalonga je vlastne reprezentačná plavba v časovom limite pozdĺľ ostrova San Erasmo, okolo ostrovov San Francesco del Deserto, cez ostrovčeky dediny Burano, oboplávajúc ostrovček San Giacomo in Palude, cez Murano spä» do Benátok a vodami Canal Grande do cieµa.
Naąa skupina rozvinula svoj hlavný stan na pevnine v autokempingu Fusina, vzduąnou čiarou asi 6 km vzdialeného od mesta Benátky. Po dva dni sa slovenská eskadra vybrala do mesta leľiacom na lagúne Stredozemného mora. Uľ plavba v mori bola pre mnohých prekvapujúca a prekvapením bola pri odlive aj výąka hladiny. Pádlom nebolo problém dotknú» sa pieskového dna. Nemalé prekvapenie bolo aj v kanáloch s lodnou dopravou, kde sa nám zdalo, ľe ľiadne zásady plavby tu neexistujú. Asi len právo silnejąieho. Veď sme boli v Taliansku. Občas sa nám síce stalo, ľe sme vplávali do jednosmerky a to samozrejme v protismere, čo nám domáci zrozumiteµnou gestikuláciou dali najavo. Naąu vodácku zdatnos» preveril pri stretnutí nejeden motorový čln rútiaci sa v úzkych kanálikoch s malou moľnos»ou manévrovania.
«aľko spočíta» kilometre, ktoré sme napádlovali po zastrčených kanálikoch starobylého mesta, ale pohµady z vodnej hladiny boli neopakovateµné. Eąte pár kilometrov na otvorenom mori a opä» sme v kempe. Podvečer občas naruąili svojou prítomnos»ou zaoceánske lode, ktoré chodili tankova» pohonné hmoty do blízkeho prístavu.
V nedelu nastal deň "D". Výrazne skromnejąia výprava sa vybrala na ątart. Jedno kánoe a jeden kajak hájili farby naąej lodenice. Ostatní účastníci iba povzbudzovali. Cieµ bol jediný, úspeąne zvládnu» plavbu.
Na ątarte sa tiesnilo uľ mnoho lodí. Nádherné farebné divadlo, ľičlivá atmosféra. Konečne výstrel. Naąa loď nepatrí medzi najrýchlejąie, ale veď o čas ani nejde. Miąo ako háčik vyhµadáva najvhodnejąiu trasu, Jarka v strede pozoruje dianie okolo nás. Kilometre pomaly ubiehajú, počasie je pekné, ale je isté, ľe slnko výrazne odoberie zo síl, vąetkých účastníkov. Občasným kontrolám ukazujeme ątartovné čísla a pokračujeme ďalej. V Burane sme okrem ľičlivej atmosféry zahŕňaní aj fµaąami s vodou, ktorú nám z brehu hádľu usporiadatelia. Poteąilo a pomohlo.
Síl, ale aj lodí v okolí ubúda. Pribudol iba jeden kajak. Naąa mamina. Hoci ątartovala neskôr, dobehla nás a spolu ukrajujeme z posledných kilometrov. Konečne Canal Grande. Maďarská výprava sa fotí z rôznych uhlov pohµadu, vracajú sa a fotia znova. Keby vedeli, ľe nestihnú stanovený časový limit, asi by trielili do cieµa ako my. Stihli sme. Výstrel z dela ukončil 29. ročník plavby Vogalonga.   S medailami v člne sa vraciame do Fusiny.
Či dostane ten, kto zvládne trasu najrýchlejąie okrem potlesku divákov aj nejakú cenu, neviem. Ale na tvárach stoviek beľných vodákov sa zračila rados», ľe stojaté (ak nerátam vlny) vody Stredozemného mora zvládli v časovom limite, hoci "iba" za potlesku mnoľstva divákov sledujúcich túto regatu z nábreľí a mostov. Ale skoro som zabudol, predsa je tu cena, cena pre tých, ktorí sa zmestili medzi dva výstrely dela, ranný a poobedňająí, medaila za účas». Kúpi» sa nedá, iba vypádlova»  vo vetre, v páliacom slnku a v nepríjemných vlnách. 30 kilometrov plus 6 km na ątart a 6 km naspä» do kempu. Dokázali sme to. 
Balíme, na rozdiel od viacerých sa ráno musíme vráti» domov.

Peter, Milan