Miesto:	Ostrov Rab
Termín:	15. - 19. septembra 2010
Posádky:	2 x K2 - JanKatka + Karel,Slávka + Thomas/Milan 3 x K1 - Borka, Stano, Milan/Thomas
Stíhacie komando:	2x K1 Duco, Martin
Zúčastnené kluby:	BAZ (KVŠ), KKKV (Vinohrady), Dunajčík, Kamzík (Dunajklub)

Utorok 14.9.

Ani sme sa nenazdali a opäť sa balíme na more. Vďaka nášmu skvelému kapitánovi Milanovi, ktorý akčne využil nečakanú časovú dieru a za pár dní dal dokopy ďalšiu nádhernú pádlovačku. Plán je takýto: Kolečko okolo ostrova Rab. Budeme improvizovať podľa počasia, vetra, a hlavne síl. Z Vinohradov odchádzame pred 21 h., za Viedňou nakladáme Thomasa, ktorý sa vracal z dovolenky. Cestu prespím, len občas sa preberám a s údivom registrujem, že šoféri sa striedajú vo vedení a hrajú nejakú novú hru: Kto viac zablúdi. Ani neviem, kto vyhral. Ešteže o 4 ráno stretávame triezveho (!?!) cyklistu, a ten nás naviguje zo zblúdenej cesty a tak KPČ po Slovinsko-chorvátskych horách končí. Do Stinice, nášho štartovacieho bodu prichádzame ráno o 7.00 hod.

Streda 15.9.

Pobalíme a onedlho sadáme na vodu. Takto skoro sa nám to ešte nikdy nepodario. Počasie ako z magazínu, slniečko a len ľahučký vánok, more ako zrkadlo. Ešte ani nevyplávame zo zátoky a už Stano nadväzuje prvý kontakt so slovinským motorákom. Prebehne rýchly bártrový obchod s čajom, koláčikmi a troškou alkoholu a už sa plavíme ďalej. Na ponúkanú kaficu už nie je čas. Hneď na začiatku sa rozdelíme, naša spievajúca deblovka sa vydáva na prieskum nádherného skalnatého pobrežia, ostatní držia smer a okolo obeda sa stretávame na prvej plážičke. Poplávame, dáme obedíček a aj niečo od smädíku. Stano zaspí ako drevo, Borka s Thomasom usilovne trénujú v deblovke eskymáky. Ja si vyleziem pár metrov krásnej päťkovej špáry v perfektnej stene, ale po pár metroch mi dojde mádžo a skáčem do vody. V popoludňajšej etape sa opäť rozdeľujeme. Naša deblovka a Milan držíme zadné línie a cestou sa dejú čudné veci. Deblovka sa pohybuje po sínusoide a opakovane pretína priamku Milanovej lode a ohrozuje jeho stabilitu. Ten pre istotu volí únik a necháva nás osudu záhadných siločiar. Čím to asi je, že dnes nie sme zohratí a Karel ma tlčie pádlom po hlave? Aha, nefunguje mu kormidlo! :-) Napriek tomu "naše nálada neklesá, i když slunce zapadá" a my sa - síce veľmi pozvoľna, ale predsa - blížime k dnešnému cieľu - najmasňáckejšiemu kempu ostrova s pieskovou plážou. Zoznamovací večierok škrtáme, dáme rýchlu večeru na pláži a spíme ako drevá, pod širákom, na ihličí v borovicovom lesíku.

Štvrtok 16.9.

Ráno pofukuje vetrík už silnejšie a v miestach kde sme včera vyrážali je už poriadna čierňava. Piesok máme všade, v zubnej paste, na chlebe, aj v kalvadose. Nám však zatiaľ slnko svieti, voda láka a my pokračujeme. Dnes nás čaká Lopar, veľký východný členitý výbežok ostrova. Jeden cíp ostrova je zablokovaný nie veľkou, ale súvislou prehrádzkou, kto to sem nanosil? Prenesieme? Alebo počkáme na príliv? :-) Nie, radšej pobufetíme (údené chobotničky, topdelikatesa zájazdu, však, Borka?) a poloostrov oboplávame. Obedíček dáme v ďalšej eňo-ňuňo zátoke, v ktorej nachádzame kemp ako z rozprávky. Alebo z utópie? "Private - Only for fools and horses" Krásne miesto na skalnatom útese. Pri príchode majiteľ nevrlo zabrble niečo akože neotravujte! „Tu si vezmite poháre, tam si načapujte colu, alebo pivo, tam zaplaťte, tam umyte a hentam odložte. Tak čapujeme, hádžeme peniaze do otvorenej bedničky plnej mincí aj bankoviek s označením Bankomat a popíjame veliko točeno svetlé aj tmavé. Skrátka Free Camp s veľmi príjemnou atmosférou. S jednou mačkou domácou hráme Človeče nezlob se a ďalšiu si chceme uvariť na obed. Nakoniec dáme prednosť vynikajúcej Karlovej praženici s čabajkou. Nechce sa nám odtiaľto odísť, slnko na nás ešte svieti, ale v dialke už hrozia tmavé mraky a tak ťaháme ďalej. Počasie sa kazí a vlny sa dvíhajú. V diaľke vidíme maják, okolo ktorého musíme oboplávať. Plavíme sa popri pustej skalnatej najsevernejšej časti ostrova, kde predchádzajúca plavba z pred dvoch rokov stroskotala kvôli sinému vetru a vlnám a museli sa vrátiť. Nám sa však oboplávanie mysu bezpečne podarilo a k večeru kotvíme v zátoke, ktorú už Milan poznal z predchádzajúcej plavby – kamenná pláž a mólo s polorozpadnutou rybárskou chajdou. Jedno hobla do vody pre narodeninovú Slávku a ideme stavať stany. Dobieha nás naša stíhacia športová úderka Duco + Martin, ktorí zvládli našu 2dňovú trasu za 1 deň a ráno nás zase opustia. Dnešný večierok je teda zoznamovací aj rozlúčkový, a preto dvojnásobne náročný. Nočura ako vyšitá na bohatom švédskom stole vyrobenom z dverí chajdy drnový. Daždivou nocou znejú české šlágre 60tych a iných rokov a čo si zaspievaš, na to si aj zatancuješ. Kiša nám predsa náladu nepokazí. V noci vietor a dážď zosilnie, mokrý stan mám nalepený na tvári a dúfam, že ma nezmietne do mora. Borka pri nočnej špacírke vyvoláva paniku, že lode sú na vode. A naozaj, príliv sa s nimi hrá na vlnách.

Piatok 17.9.

Ráno vjetar a kiša. Vykuknem zo stanu a vidím, že Duco s Martinom už sedia na vode a vyrážajú v ústrety živlom. Pomaly balíme a zahladzujeme stopy po nočnej žúrke. Vyrážeme do vĺn a protivetru. Dnes to nebude také ľahké, drahá. Borka o tom vie svoje. Stretávame francúzsku jachtu a zisťujeme, že francózi nejsó jako valasi a nenalejó. Uzimení a mokrí dopádlujeme k nejakému hotelu, ale toto miesto sa nám nepáči. Dáme len summit foto, na ktorom sa tvárime, že vôbec nie sme unavení a nie je nám ani zima. Prepádlujeme ešte jednu zátoku a zakempujeme na krásnom plácku pri zatvorenom bufete. Thomas robí paniku, že nemáme pitnú vodu, s Karlom sadnú do deblovky a prepádlujú späť cez zátoku do hotela. Vzápätí Stano nachádza zo 200 metrov od nás letný bufet opäť zavretý ale s pitnou vodou a - aký komfort - tečie aj teplá! Kiša nám nemôže pokaziť večer, veľký plážový slnečník požičaný z bufetu je poruke a tak pod ním večer bufetíme a časť posádky aj prespí. Mám krízu 3. dňa, trhám partiu a zalomím prvá.

Sobota 18.9.

Ráno je striedanie posádok. Slávka mení kapitánov. Thomas vyskúša kajak a Milan pádlovanie vo dvojici. Na pobreží Jugo veselo fičí a vlna za vlnou sa valí a nás čakajú 4 veže mesta Rab na vysokom brali. Lenže tudy cesta nevede! Lode aj so sbalenou bagážou prenášame asi 100 m do veľkej zátoky, ktorá vedie až k mestu Rab, kde je hladina ako zrkadlo. Asi tu bol František a od té doby vítr na hladinu nefouká. Pár záberov pádla a už vidíme mesto. Lode zaparkujeme v prístave na promenáde, hodíme sa do gala a vyrážame na KPČ a obedíček. Na ďalšiu etapu vyrážame odprevádzaní začudovanými pohľadmi nemeckých dôchodcov. Vychutnávame si sladkú vodu padajúcu z neba a nad pokojnou hladinou znejú ďalšie české songy. Ďalšia plážička, ďalšia cikpauza, ďalšie summit foto. A ďalšie vlny. A už aj sme na južnom cípe ostrova. Borka sa na nich už usmieva. Ešte posledné zábery vysokých skál a za súmraku a blížiaceho sa búrkovacu uzavierame kruh. Rozhodujeme, či prepádlovať na pevninu alebo ostať v divočine. Zvíťazí istota pevniny. Ešte trafiť tú správnu zátoku. Obloha tmavne a voda pod nami je úplne čierna. V prístave nachádzame najkomfortnejší nocľah zájazdu - krytú terasu zatvorenej reštaurácie aj s plážovou sprchou. Sedíme ako v kine, máme lístky do 1. radu, dnes dávajú Búrkovac v pôvodnom znení bez titulkov. Thomas sa pýta: Ak to, čo bolo minule na Krku, bol lejavac, tak čo je teraz toto? Spokojní, že sme v suchu ideme spať. V noci vypukne panika - preberie ma čudný zvuk, zapnem čelovku a vidím, že ležím vo vode. To už ma Karel ťahá zo spacáku, všetci sme okamžite na nohách a zachraňujeme plávajúce veci. Voda sa na nás privalila z vrchu a za pár sekúnd zaplavila polovicu terasy. Presunieme sa na jediný suchý kúsok terasy a v mokrých veciach spíme pokojne ďalej.

Nedela 19.9.

Ráno sme radi, že večerné volanie divočiny nezvíťazilo. Prišla bora. Ako obvykle, balíme v daždi. Veci delím na mokré a menej mokré. Ešte vodiči majú skúšku zručnosti pri prejazde uzučkou podomletou cestičkou, kde bol z jednej strany múrik a z druhej more. Našťastie prechádzajú bez škrabancov. Cestou zablúdime len raz, šoférom sa už asi nechce hrať. Okolo 21 h. sme vo Vinohradoch.

A tešíme sa zase nabudúce.
Moru zdar a moriakom zvlášť!


Jana